|
patristica.net/325
Oecumenicum Concilium I (Concilium Nicænum I) 325 AD, 318 patres (Mansi 2:635-1082) (Labbé 2:1-416) |
||
Symbolum fidei[Symbol viery]Veríme v jedného Boha, Otca všemohúceho, Svoriteľa všetkých viditeľných a neviditeľných vecí. A v jedného Pána Ježiša Krista, Syna Božieho ako jednorodeného, splodeného od Otca, to jest z podstaty Otca, Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého bolo všetko stvorené, čo je na nebi a čo je na zemi, ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil (z neba), vtelil sa a stal sa človekom, trpel a na tretí deň vstal (z mŕtvych), vystúpil do neba a príde súdiť živých a mŕtvych. A v Ducha Svätého. [Anathema]Tých však, čo hovoria, že „bol (čas), kedy (Syn Boží) nebol" a „predtým, ako sa narodil, nebol", a že bol utvorený z toho, čo nebolo, alebo z nejakej inej podstaty (hypostasis) alebo bytnosti (usia), alebo že Syn Boží je premenlivý alebo nestály, katolícka (a apoštolská) Cirkev anathematizuje.
CANONESKánon 1:Komu lekár v chorobe odstráni úd, alebo koho barbari vykastrovali, ten nech je naďalej ponechaný v klére. Kto však sám seba vykastruje, hoci je zdravý, ten, ak patrí do kléru, nech je vylúčený [zo služby]. A v budúcnosti takí ľudia nesmú byť prijímaní. Ako je zrejmé, hovorí sa tu o tých, čo sa úmyselne osmelili vykastrovať. Tí však, ktorí boli vykastrovaní od barbarov alebo svojich pánov, a ukážu sa hodnými, môžu byť podľa tohto pravidla prijatí do kléru. Kánon 2: Keďže mnohé sa stalo z nutnosti či iných ľudských pohnútok a nie podľa cirkevného pravidla, že niektorí ľudia nedávno z pohanstva pristúpili k viere a boli krátky čas katechumenmi, skoro sú privádzaní k duchovnej očiste a ihneď po krste svätení za biskupov alebo kňazov, uznáva sa správnym, aby sa takto nepostupovalo. Aj katechumen potrebuje čas, a po krste ďalšie skúšky, ako aj Písmo apoštolské jasne vraví: Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu (1Tim 3,6). A ak u niekoho bude časom zistený duševný hriech a bude usvedčený dvoma alebo troma svedkami, nech je vylúčený z kléru. Ten však, kto sa vzoprie, vydáva sa nebezpečenstvu, že bude vylúčený z duchovného stavu, lebo sa opovážil odporovať veľkému snemu. Kánon 3: Veľký snem rozhodol, že sa nedovoľuje, aby biskup, presbyter, diakon alebo ktokoľvek z kléru mal v dome ako spolubývajúcu ženu, s výnimkou matky, sestry, tety alebo takej osoby, ktorá je mimo podozrenia. Kánon 4: Biskup má byť ustanovený všetkými biskupmi tej provincie. Ak to kvôli závažným dôvodom nie je možné, postačí ak sa nájdu v jednom mieste aspoň traja biskupi a ostatní prejavia súhlas písomne. Pritom sa vykoná vkladanie rúk. Schválenie tohto opatrenia sa vyhradzuje metropolitovi príslušnej oblasti. Kánon 5: O osobách či už klerikoch alebo laikoch, ktorých biskupi v jednotlivých provinciách vylúčili z cirkevnej pospolitosti, platí pravidlo, že osoby vylúčené jednými nesmú byť prijímaní druhými. Nech je však prešetrené, či k vylúčeniu nedošlo zo zaujatia biskupa alebo pre spor s ním alebo z iného podobného dôvodu nepriazne zo strany biskupa. Za účelom riadneho prešetrenia takých prípadov sa uznalo za dobré, aby boli v každej oblasti dvakrát do roka konané snemy, aby sa na spoločnej schôdzi všetkých biskupov tej oblasti boli prešetrené také sporné prípady. Takto sa od všetkých potvrdí, že tí, ktorí sa naozaj previnili proti biskupovi, boli správne vylúčení, až kým by snem biskupov nerozhodol o miernejšom opatrení. Snem nech sa schádza pred štyridsať denným pôstom a po vyšetrení všetkých sporných prípadov nech sa vzdá Bohu čistý dar. Druhý snem nech sa koná na jeseň. Kánon 6: Nech sa zachová starý zvyk, ktorý sa ustálil v Egypte, Líbyi a Pentapoli, aby alexandrijský biskup vykonával právomoc nad všetkými menovanými oblasťami, nakoľko je taký zvyk už aj u rímskeho biskupa. Rovnako sa zachovávajú výsady cirkvi v Antiochii a v iných oblastiach. Nech sa berie na vedomie: veľký snem rozhodol, že biskupom nesmie byť osoba, ktorá bola ustanovená biskupom bez súhlasu metropolitu. Ak bude voľba biskupa vykonaná so všeobecným súhlasom a podľa cirkevných pravidiel, avšak budú proti voľbe vznesené námietky dvoma alebo troma oponentmi, rozhodujúcim je stanovisko väčšiny voličov. Kánon 7: Vzhľadom k tomu, že sa ustálil zvyk a starobylá tradícia, že má zvláštnu vážnosť biskup, ktorý je v Elii (Jeruzaleme), nech on požíva túto poctu s dôstojnosťou prináležiacou metropolitovi. Kánon 8: Svätý a veľký snem rozhoduje, aby osoby, ktoré sa sami nazývajú kathari (čistí) a pristupujú ku Katolíckej a apoštolskej Cirkvi, boli po vložení rúk prevzaté do duchovného stavu. Predovšetkým však musia písomne prehlásiť, že budú zachovávať a plniť ustanovenie katolíckej apoštolskej Cirkvi, t.j. budú v cirkevnom spoločenstve spolu s druhoženatými a s tými, ktorí v dobe prenasledovania poklesli, pre nich je stanovená doba pokánia, tak i lehota k omilosteniu. Je potrebné, aby oni vo všetkom plnili ustanovenia Katolíckej Cirkvi. Tam, kde sa v dedinách alebo v mestách ukáže, že všetci duchovní sú vysvätení z ich radov, nech sa zachová jeho hodnosť. Ale tam, kde je biskup katolíckej Cirkvi a niektorí z nich vstúpi do Cirkvi, je samozrejmé, že biskup (katolíckej) Cirkvi bude mať biskupskú dôstojnosť, kým ten, ktorý sa nazýva biskupom u tzv. katharov (čistých), bude mať hodnosť kňazskú, okrem prípadu, keď miestny biskup rozhodne, aby sa aj takému zachovala hodnosť biskupského mena. Ak nebude toto pokladať za vhodné, nech preňho nájde miesto biskupského vikára alebo kňaza. V meste nech však nie sú dvaja biskupi. Kánon 9: Tí, ktorí boli povýšení na kňazov bez preverenia a po preskúmaní vyznali svoje hriechy, a ak potom boli na nich vkladané ruky, bolo to proti kánonu a kánon ich nepripúšťa k službe, lebo Katolícka Cirkev vyžaduje bezúhonnosť. Kánon 10: Ak budú niektorí z tých, čo odpadli, povýšení do kléru buď z neznalosti ich pokleskov alebo dokonca s ich vedomím, nech je zachované cirkevné pravidlo a akonáhle to bude zistené, nech sú zbavení duchovnej hodnosti. Kánon 11: Ohľadom tých, ktorí odpadli od viery bez donútenia a nie z dôvodov odňatia majetku, alebo nebezpečenstva alebo niečoho podobného, ako sa dialo v dobe prenasledovania za Licinia, snem sa rozhodol prejaviť milosť i keď nie sú hodní milosti; tí, ktorí sa budú opravdivo kajať, nech ako veriaci strávia tri roky medzi tými, čo počúvajú čítanie Písma a sedem rokov nech v chráme kľačia, žiadajúc milosť a dva roky nech sa s ľuďmi zúčastňujú modlitieb bez prijímania sviatostí. Kánon 12: Tí, ktorí vyznali vieru a prejavili nadšenie odložiac svoje vojenské hodnosti, ale potom sa ako psi vracajú k tomu, čo odvrhli (2Pt2,22), pomocou darov a striebra dosiahli obnovenie vojenských hodností, budú po desať rokov v chráme kľačievať žiadajúc milosť a to po trojročnej dobe počúvania čítaného Písma v predsieni chrámu. U všetkých týchto treba brať do úvahy ich rozpoloženie a spôsob pokánia, pretože niektorí so strachom, plačom, utrpením a dobrými skutkami pokánia prejavujú svoje obrátenie a nie len navonok. Títo sú po skončení im určenej doby pokánia hodní prijatia do spoločenstva modlitieb. Dokonca je biskupovi dovolené prejaviť im väčšiu láskavosť. Tí však, ktorí ľahostajne nesú svoje prehrešenie a chodenie do chrámu považujú za dostatočný spôsob k obráteniu na vieru, nech konajú úplnú dobu pokánia. Kánon 13: Zachováva sa starobylé právo a pravidlo, že žiadnemu umierajúcemu nesmie byť odoprené najnutnejšie posledné prijímanie. Ak bol niekto kvôli blízkemu koncu života hodný prijať prijímanie, avšak neskôr sa uzdravil, nech je pripustený už len k účasti na modlitbách. Vôbec, každej umierajúcej osobe, nech je to ktokoľvek, ktorá si vyžaduje sv. Eucharistiu, nech sú s povolením biskupa poskytnuté sv. dary. Kánon 14: Svätý a veľký snem rozhodol, aby katechumeni, ktorí odpadli, boli na tri roky zaradení medzi poslucháčov Písma a po uplynutí tejto doby boli pripustení k modlitbám katechumenov. Kánon 15: Aby sa predišlo opätovným zmätkom a neporiadkom, bolo rozhodnuté úplne zakázať zvyk, ktorý je v niektorých miestach a odporuje apoštolskému kánonu, aby ani biskup, ani duchovní alebo diakon neprechádzali z jedného mesta do druhého. Ak sa toho niekto dopustí po vyhlásení tohto rozhodnutia svätého a veľkého snemu, alebo bude súhlasiť, aby sa s ním takto postupovalo, taký súhlas bude neúčinný a má sa vrátiť do tej cirkvi, v ktorej bol vysvätený za biskupa, kňaza alebo diakona. Kánon 16: Kňazi, diakoni a vôbec ktokoľvek z duchovného stavu, ktorí nerozvážne a bez bázne Božej a neznajúc cirkevné pravidlá odídu zo svojej cirkvi, nemôžu v žiadnom prípade byť prijatí do inej cirkvi. Proti takým majú byť použité všetky donucovacie prostriedky, aby sa vrátili do svojej cirkevnej obce. Ak však zotrvajú vo svojej zatvrdlivosti, nech sú vylúčení z Cirkvi. Tiež ak sa niekto opováži vo svojej cirkvi vysvätiť niekoho, kto prináleží pod právomoc iného biskupa, a bez súhlasu biskupa od ktorého dotyčná osoba odišla, ju zaradiť medzi duchovenstvo, také svätenie je neúčinné. Kánon 17: Pretože mnohé osoby duchovného stavu s chamtivosťou a lakomstvom zhromažďujú majetky, zabúdajúc slová sv. Písma: "nepožičiavať peniaze na úrok"(Ž 15,5) a požadujú úroky z požičaných peňazí, svätý a veľký snem ustanovil, aby osoba, ktorej bude dokázané, že po vyhlásení tohto rozhodnutia vyberá za požičané peniaze úroky, alebo si vyžaduje iné výhody, požaduje polovicu zisku alebo koná čokoľvek iné, aby dosiahla hanebný zisk, nech je trvalo vylúčená z kléru a odstránená z duchovného stavu. Kánon 18: Svätému a veľkému snemu prišlo na známosť, že v niektorých mestách a miestach diakoni podávajú eucharistiu kňazom, hoci to nezodpovedá ani pravidlám, ani zvykom, aby tí, ktorí nie sú oprávnení prinášať obetu podávali telo Kristovo tím, ktorí prinášajú dary. Rovnako došlo na známosť, že niektorí diakoni sa dotýkajú eucharistie skôr než biskupi. Toto nech prestane. Diakoni sa musia obmedziť na svoje úlohy a musia si uvedomiť, že sú služobníkmi biskupa a podľa hodnosti nižší než kňazi. Eucharistiu prijímajú až po kňazoch a podávajú im ju biskupi alebo kňazi. Tiež nie je dovolené, aby diakoni sedeli uprostred kňazov, lebo to nezodpovedá pravidlu a poradiu. Ak niekto neposlúchne tento príkaz, nech je zbavený diakonskej hodnosti. Kánon 19: Ustanovuje sa, aby osoby, ktoré boli najprv Paulíni a až potom vstúpili do katolíckej Cirkvi, boli všetci znovu pokrstení. Ak tieto osoby boli v duchovnom stave, a ukáže sa, že sú bezúhonní a nepoškvrnení, nech ako znovu pokrstení sú vysvätení biskupom katolíckej Cirkvi. Ak sa však ukáže, že nie sú spôsobilí k duchovnému stavu, budú naďalej zbavení duchovnej hodnosti. Rovnako nech sa postupuje aj v prípade diakoniek a vôbec všetkých osôb prináležiacich k duchovnému stavu. Zmienili sme tu diakonky, ktoré sa za také pokladajú podľa odevu. Keďže však nemajú žiadne svätenie, môžu byť počítané medzi laikov. Kánon 20: Pretože niektoré osoby sa modlia v chráme po kľačiačky v deň Pána a v dni Turíc, svätý snem sa uzniesol, že vo všetkých provinciách má byť zachovaný rovnaký postup, že v tieto dni sa majú modliť k Bohu po stojačky. apologia.sk |