ZA MNOHÝCH = ZA VŠETKÝCH
(patristický pohľad)

Poznámka: referencia na Rim 5 - ktorú sme v posledných citátoch videli - je najznámejšia patristická referencia v kauze "mnohí=všetci", lebo Paulos v Rim 5,12-19 (porov. tiež s 1Kor 15,22) striedavo používa slová "mnohí" a "všetci" na označenie toho istého, keď niekoľko krát za sebou opakuje, že tak ako skrze jedného (totiž Adama) sa mnohí/všetci stali hriešnymi (totiž dedičný hriech), tak skrze jedného (totiž Krista) budú mnohí/všetci ospravodlivení.

Aj pápež Benedikt XIV (1675–1758), použil túto referenciu, keď takto komentoval konsekračné slová:

citácia:

Tak vysvetľujeme slová "za mnohých", že slovo "mnohí" podľa Biblickej frazeológie znamená "všetci". "Ako totiž skrze neposlušnosť jedného sa mnohí stali hriešnymi, tak skrze poslušnosť jedného budú mnohí ospravodlivení"[Rim 5,19] sú slová sv. Pavla, kde bez pochýb slovo "mnohí" označuje "všetkých", ako vidíme z predošlého verša: "Tak ako skrze hriech jedného vo všetkých ľuďoch odsúdenie, tak srkze jedného spravodlivého vo všetkých ľuďoch ospravodlivenie života".[Rim 5,18] Tak hovoríme, že Krv Kristova sa vyliala za všetkých.

---

Opačná inerpretácia, t.j. že "mnohí" v konsekračných slovách znamená: "nie všetci, ale iba predestinovaní", začala byť popularizovaná hlavne heretikmi nazývanými "predestinariáni".

tak už v 5. storočí Lucidus - odsúdený synodou v Arles - popieral, že Kristus zomrel za všetkých. Napokon sa však zriekol svojho omylu a vo svojom liste spomína, že to boli práve konsekračné slová (a podobné pasáže hovoriace "mnohí") ktoré ho pred tým "zviedli" k onomu mylnému názoru.

Avšak predestinariáni sa znova objavili hlavne v 9. storočí, kedy proti sebe stáli: katolík Hincmar versus predestinarián Gottschalk, ktorý takto "argumentoval":

heretik Gottschalk : O predestinácii (VII, §9) napísal:

Že však Kristus a Cirkev ako ženích a nevesta, hlava a telo a údy sú jedna osoba, Písmo vraví: "Budú dvaja v jednom tele" (Genesis 2:24), o čom apoštol vraví: "[budú dvaja v jednom tele... hovorím tu] o Kristovi a o Cirkvi" (Efezanom 5:32), čo je - ako sám svedčí - "jeho telo a jeho plnosť" (Efezanom 1:23), "jeho telo a jeho údy" (Efezanom 5:30), veľmi správne veríme a pevne vyznávame, že telo a krv Kristova, bolo obetované a vyliata za Kristovu Cirkev. Apoštol vyhlásil: "Kristus miloval Cirkev a seba samého vydal za ňu" (Efezanom 5:25), a znova: "[Cirkev], ktorú si získal vlastnou krvou" (Skutky 20:28 ) k zjednoteniu s Kristovou Cirkvou, t.j. "adoptívnymi synmi" (Efezanom 1:5), "Božími dedičmi a Kristovými spolu-dedičmi" (Rimanom 8:17), Kristovi bratia, Kristove údy a Kristovo telo (Efezanom 5:30). Čo sa však nesmie v žiadnom prípade veriť o zatratencoch, ktorí sú údmi Diabla a telom Antikrista. Lebo iba vyvoleným Pán povedal: "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás," (1Kor 11,24) a o Krvi: "ktorá sa vyleje za vás a za mnohých na odpustenie hriechov" (Lk 22:20,Mt 26:28 )

A podobne aj v iných svojich spisoch argumentoval slovom "mnohí" v konsekračných slovách. A aj jeho obhajcovia.

I moderní predestinariáni ako Luther, kalvinistici, jansenisti, atď. používali tieto slová na obhajobu svojho heretického učenia, že Kristus nezomrel za všetkých, ale iba za vyvolených/predestinovaných.

---

Lenže námietky predestinariánov boli vyvrátené už dávno.

Napr. už v tom 9. storočí proti vyššie citovanému Gottschalkovi vystúpil vzdelaný arcibiskup Hincmar, ktorému sa napokon podarilo presvedčiť synodu v Quiersy, aby odsúdila názory Gottschalka.

A takto biskup Hicmar vyvrátil Gottschalkove "argumenty" už vo svojom prvom liste na túto tému.

Hincmar : Epist. ad simpl., 849 AD napísal:

Keď však Gottschalk vraví: Pán povedal: "Tento je kalich mojej krvi, novej a večnej zmluvy, ktorá bude vyliata za vás a za mnohých na odpustenie hriechov.", tak je Božia reč obmedzená, že povedal "za mnohých", nie "za všetkých". Zle to (Gottschalk) chápe, pretože aj Judáš bol medzi apoštolmi, a spolu s apoštolmi počul: "ktorá sa vyleje za vás". (Lk 22,20), ktorý vzal tiež sviatosť vykúpenia a súhlasiac s diabolskou zlobou po prijatí sviatosti bol úplne stratený. Pretože Pán zo svojej strany - nediskriminujúc (nikoho) - všetkým apoštolom ponúkol sviatosť svojho Tela a Krvi ku spáse, nie ku záhube. To iba ten jeden (Judáš) sa sám rozhodol oddeliť od moci spásnych sviatostí. A tak bez výnimky (Kristus) povedal "za mnohých", nie akoby niektorých chcel vykúpiť a niektorých nie, veď na inom mieste svätého evanjelia sám hovorí: "A chlieb, ktorý ja dám, je moje Telo za život sveta". (Jn 6)

Alebo tiež inde píše:

Hincmar : O predestinácii a slobodnej vôli, 860 AD napísal:

Hľa, hovorí sa, že (Kristus) trpel aj za toho, ktorého jeho (Kristovo) utrpenie nespasilo. Najjasnejšie je to dokázané v evanjeliu podľa Lukáša: "...Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. ... Tento je kalich novej zmluvy v mojej krvi, ktorý sa vyleje za vás" (Lk 22,19-20). A bol tam aj Judáš medzi apoštolmi ! ... Ján Chryzostom v homílii o Judášovej zrade, svätý Augustín v komentári k žalmu 10, (pápež) Lev v tretej homílii o Pánovom utrpení, dokazujú, že tam bol aj zradca (Judáš). Ba v samotnom evanjelium po uvedených slovách (Kristus) hovorí: "A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole." (Lk 22,21)

(Že tam boj aj Judáš tvrdí aj pápež Eugen, Benedikt XIV a teológ Tomáš Akvinský a iní).


Mimochodom, vyššie citovaný ThEOFYLACTOS vysvetľoval dokonca aj Lukášovo "za vás" ako "za váš ľudský rod", teda tiež v zmysle "za všetkých"



Toto cituje od neho aj Tomáš dokonca so zdôrazňujúcim pridaním slova "celý", t.j. "za CELÝ ľudský rod":

---

A takto to učili aj neskorší teológovia, keďže moderní heretici ako napr. Luther tiež argumentovali, že "Kristus povedal MNOHÍ, teda nie všetci", tak katolíci proti nim vysvetľovali ako sa veci majú.

Ilustračný príklad, prof. Collet (1693-1770) v učebnici katolíckej dogmatiky:

Collet napísal:

Námietka [predestinariánov] proti Kristovej smrti za všetkých: Kristus povedal: "Toto je moja krv, ktorá sa vyleje za MNOHÝCH na odpustenie hriechov", teda nie je vyliata za všetkých. Odpovedám: popieram konzekvenciu, a vravím: tam sa skrze "MNOHÍ" chápe "VŠETCI." Tak interpretuje sv. Chryzostomos, hom. 83 in sv. Matth. Theophylactos na tom mieste rečie: "Za mnohých povedal vyliata, to jest za všetkých. Všetkých je totiž mnoho.". Súhlasne sám sv. Augustín v spisoch proti [heretikovi] Juliánovi, vraví: "neprotirečí si MNOHÍ a VŠETCI, veď všetkých nie je málo, ale mnoho."

Podobne kopa ďalší. Tak aspoň stručne na ilustráciu ukážka 100 autorov narodených po roku 1500, ktorí takto vysvetľujú slovo "MULTI" v konsekračných slovách resp. v Mt 26,28 ("toto je moja krv vylievaná za MULTIS"), je v nasledovných linkoch:

01. VILLAVICENCIO (1501-1581), O.S.A.
02. PERUSINUS (1511-1606), O.S.A.
03. SALMERON (1515-1585), S.J.
04. CANTALAPIEDRA (1518-1579)
05. TOLETANUS (1532-1596), S.J.
06. SEWERYN (1532-1612), O.P.
07. MALDONADO (1533–1583), S.J.,
08. EGIDIUS (1539-1626), O.S.A.
09. ZUMEL (c.1540-1607), O. Merced.,
10. THYRAEUS (1546–1601), S.J.,
11. PANIGAROLA (1548-1594), O.F.M.
12. SUÁREZ (1548–1617), S.J.,
13. VASQUEZ (c.1550-1604), S.J.
14. ESCALANTE (c.1550-1615), O.Ss.T.
15. ÁLFARO (c.1558-1660), O.S.B., {je to jeho preklad textu tejto knihy}
16. LORIN (1559-1634), S.J.
17. PÉREZ (1559-1637), O.S.B.
18. LAPIDE (1567–1637), S.J.,
19. MENOCHIO (1575-1655), S.J.,
20. REINA (1579-1653), S.J.
21. ALARCÓN (c.1580-1652), O.S.A.
22. BONACINA (c.1585-1631), O.Ambr.
23. ANDRADE (1590-1672), S.J.,
24. SILVEIRA (1592-1687), O.C.C.
25. HAYE (1593-1661), O.F.M.
26. MASTRI (1602-1673), O.F.M.Conv.
27. CARAMUEL (1606-1682)
28. PLATEL (1608-1681), SJ,
29. HESER (1609-1686), S.J.
30. HENRIET (c.1610-1688), OFMRec.
31. NEESEN (1612-1679)
32. AVINATRI (1612-1685), C.O.
33. GIBBON de Burgo (1613-1676), O.S.A.
34. Le BLANC (1617-1669), S.J.
35. HABERT (1635 - 1718)
36. BOTTENS (1636-1717), O.F.M.Rec.
37. MEZGER (1637-1702), O.S.B.
38. GUERRA (1638-1692), O.SS.T.
39. SIMON (1638–1712), C.O.,
40. ULLOA (1639—c.1723), S.J.
41. LEPE (1641-1700)
42. VERANI (1647-1713), O.Theat
43. VIVA (1648-1726) S.J.
44. DURAND (c.1650-c.1720). O.F.M.
45. L'HERMINIER (1657- 1735), S.J.,
46. SIMONNET (1662-1733) S.J.,
47. WITHAM (1667-1738),
48. GRAVESON (c.1670-1733), OP.
49. SICHROWSKY (1675-1737), O.S.A.
50. PELLETIER (c.1675-1758)
51. ANTOINE (1678-1743), SJ.,
52. LIPSIN (c.1680-1767), OFMConv.
53. HÖRMONSEDER (1686-1740), O.S.A.
54. TRIVELLATO (1688-1773)
55. VAUGIMOIS (1689-1758)
56. DENS (1690-1775)
57. AMORT (1692–1775), CanReg.
58. COLLET (1693-1770), C.M.
59. GRAVINA (1697-1787), C.R.
60. MATEO (c.1700-1762), O.F.M.
61. DENISE (1701-1761)
62. WIDENHOFER (1708-1755), SJ.,
63. WEITENAUER (1709–1783), S.J.
64. PAREDES Y ZAMORA (c.1710-c.1790)
65. HERMANN (c.1710-c.1775), O.S.A.,
66. GENOVESI (1713–1769)
67. LIÉNARD (1713-1792)
68. AZEVEDO (1713-1796)
69. BERGIER (1718-1790)
70. GERDIL (1718-1802)
71. Fridericus a Jesu (1721-1788), O.Carm.
72. KOPF (1729-1810)
73. SARDAGNA (1731-1775), S.J.,
74. SCIO (1738-1796)
75. POHL (1742 - 1820), C.M.
76. PETITE (1744-1805), O.S.B.
77. HAYD (1744-1802), O.S.B.
78. RUTTER (1755-1838)
79. LIEBERMANN (1759-1844)
80. WITTMANN (1760-1833)
81. AMAT (1772-1847)
82. HAYDOCK (1774-1849)
83. GOLDWITZER (1778-1840)
84. MAI (1782-1854), S.J.
85. GOUSSET (1792-1866)
86. PATRIZI (1797-1881), S.J.
87. LECHNER, Petrus (1805-1874), OSB
88. RANOLDER, János VI (1806–1875), 1838, p. 192
89. DRAXLER, János Zádori (1831-1887), 1861
90. GIHR, Nikolaus (1839-1924), {english 1902 p. 641}
91. O'BRIEN, John (1841-1879)
92. TANQUEREY, Adolphe (1854-1932), P.S.S., 1899
93. DURAND, Alfred (1858-1928), S.J., 1923 (repr. 1948) p. 481
94. ZORELL, Franz (1863–1947), S.J., 1931
95. PROKULSKI-MORAWSKI-ANDRASZ-SEMKOWSKI, S.J., 1936 p. 95
96. SIMON, Hadriano (c.1880-c.1950), C.SS.R. (1.ed. 1921/1922) 1947, p. 896
97. PIROT, Louis (1881-1939), 1935, Mc p. 574
98. BUZY, Denis (1883-1965), S.C.J., 1935, Mt p. 348
99. BISKUPEK, Aloysius (1884-1955), S.V.D. (1.ed. 1928), 1929, 1954
100. ZERWICK, Max (1901-1975), S.J., 1953 p. 68, pričom práve tento profesor biblistiky na pápežskej univerzite neskôr v roku 1970 napísal aj známu polo-oficiálnu odpoveď Ríma na otázku ľudí ohľadom tohto.

A podobne písala aj kopa iných.

A tu je pár príkladov i s prekladom:

GRAVESON (c.1670-1733), OP. napísal:

Námietka: v Matúš 26 Kristus povedal svojim učeníkom: "Toto je moja krv, ktorá sa vyleje za vás a za mnohých na odpustenie hriechov", teda Kristus nezomrel za všetkých a každého človeka, ale iba za mnohých, to jest predestinovaných a vyvolených. Odpovedám: práveže z tohto skôr vyplýva, že Kristus aj za zatratených zomrel, lebo Kristus (vtedy) na poslednej večeri podal svoje Telo a Krv aj zradcovi Judášovi, ako učí sv. Augustín v Žalme 10 a svätý Lev v reči 3 o Pánovom umučení, a iní otcovia. Judáša totiž neoddelil od ostatných apoštolov, keď o svojej krvi povedal: "Toto je moja Krv, ktorá sa vyleje ZA VÁS a za mnohých na odpustenie hriechov", teda aj za Judáša - najhanobnešieho zo všetkých zatratených - Kristus vylial svoju Krv. ... A tak aj keď Kristus hovoril "toto je krv, ktorá sa vyleje za mnohých", slovom "mnohí" myslel "všetci". Rovnako aj keď Lk vii. hovorí: "odpúšťajú sa jej mnohé hriechy", to jest všetky. Odktiaľ sv. Chrysostomos vysvetľuje toto miesto sv. Matúša v námietke vychválané, vraví, že Kristova krv bola vyliata na odpustenie hriechov celého sveta. Dodávam tiež, že ak by Kristus vylial svoju krv iba za vyvolených a predurčených, nevravel by na poslednej večeri "Toto je krv, ktorá sa vyleje za mnohých", ale radšej "toto je krv, ktorá za máloktorých sa vyleje", keďže je isté, že predurčených porovnaných so zavrhnutými je malý počet, podľa onoho Mt 20: "Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených".

Alebo jeden veľmi pekný citát od biskupa Lobkoviča (1606-1682), ktorý bol aj chýrny logik a osobný priateľ pápeža Alexandra, ktorý odsúdil jansenistickú herézu, že Kristus nezomrel za všetkých, ale len za predestinovaných:

citácia:

Slovo "MULTI" sa niekedy kladie za všetkých, ako nás v knihe proti Juliánovi upozorňuje Augustín, ktorý toto zistil z Apoštolových slov: "skrze jedného človeka na všetkých prešiel hriech" a ďalej "skrze jedného človeka sa mnohí stali hriešnymi" (Rim 5). Slová svätého Doktora sú tieto: "...mnohí nie vylúčením niektorých, ale tým istým 'mnohí' treba chápať 'všetkých'..." Mnohé sú miesta Svätého Písma, s ktorými súvisí toto učenie. Kristus povedal o svojej najsvätejšej krvi: "ktorá za vás a za mnohých sa vyleje na odpustenie hriechov". Tí, čo kráčajú s Kalvinistami a najhoršie: "Teda nie za všetkých je vyliata, preto je vykúpenie obmedzené len na predestinovaných". Kto sme však s katolíkmi a dobre: Teda za všetkých je vyliata, pretože slovom "mnohí" treba chápať všetkých, "nie vylúčením niektorých", ako pred málom vravel Augustín. Pre túto pravdu je najjasnejšie miesto v Tridentine sess. 6, cap. 3., ktorého slová si žiadajú, aby boli priamo uvedené. Tak čítam: Veru, on (Christos) za všetkých zomrel, aj keď nie všetci prijmú úžitok z jeho smrti, ale iba tí, ktorí sa spoja so zásluhou jeho smrti. Lutheráni a Kalvíni naopak, i nerozvážne zavrhujú Tridentský koncil, a doňho neobyčajne rýpu, preto proti nim tieto slová nie sú dôležité, iba že by prv uznali, že bol kánonický... Tridentinum, ktorý zavrhol omyly Lutheránov a Kalvínov... {poznámka na okraji strany k nasledovnému: "Jansenisti prekrúcajú Tridentinum. Lenže márne."} Jansenisti sú miernejší heretici. Tridentinum pripúšťajú i prekrúcajú. Uvedené slová tak vysvetľujú, akoby boli myslené na predestinovaných. Kristus totiž - ako vravia - za mnohých, to jest za všetkých predestinovaných zomrel, nie za iných, preto slová konsekrácie: ktorá (krv) sa vyleje za vás a za mnohých, atď. tak interpretujú, že slovom "mnohých" nechápu všetkých ľudí, ale všetkých predestinovaných, ktorých je síce málo, ale mnohými sú nazývaní. Lenže proti tejto heretickej interpretácii Jansenistov je dôkaz najevidentnejší v tvare postupnosti, aby si to ľahko pochopil, nasledovný: {poznámka na okraji: "Dôkaz katolíckej doktríny. Modus ba-ro-co":} * [vyššia premisa:] Všetci, ktorí budú spasení, prijmú úžitok Kristovej smrti. * [nižšia premisa:] Ale niektorí, za ktorých Kristus zomrel, neprijmú úžitok jeho smrti. * [konklúzia:] Teda Kristus zomrel i za nejakých, ktorí nebudú spasení. Konzekvencia je legitímna v spôsobe i figúre najznámejšia: obe premisy sú Tridentínske: teda konzekvenciu popiera len ten, kto nepozná dialektiku, a len ten popiera konzekvent, kto chce byť heretik. Zostáva teda držať sa katolíckej viery: v oných slovách "ktorá sa vyleje za vás a za MULTIS", slovom "MULTIS" chápať všetkých ľudí, nikoho nevynímajúc.

atď

Alebo ešte malé porovnanie nejakých ďalších autorov. Napr. jansenista Clemencet (1703-1778), ktorý bol kvôli jeho heretickým názorom často atakovaný jezuitmi, píše:

jansenista Clemencet, La Vérité. 1758. strana 249 napísal:

Ježiš Kristus povedal svojim učeníkom, že jeho krv sa vylieva za nich a za mnohých. "ktorá sa vyleje za vás a za mnohých". NEPOVEDAL "ZA VŠETKÝCH". Vari nie práve toto je dôvod, prečo jezuiti nestrpia, aby laici čítali omšové texty, kde slová Spasiteľa tak veľmi protirečia ich učeniu?

Lenže jeuziti (tak ako aj ostatné katolícke školy) - narozdiel od jansenistov a protestantov - sa v tejto interpretácii odvolávali na PATRISTIKU, napr.

teologický manuál jezuitov z r. 1832 napísal:

"...ktorá sa vyleje za vás a za mnohých na odpustenie hriechov..." Nielen za apoštolov, ale za všetkých. Pretože slovo MNOHÍ v Písme zvykne označovať VŠETKÝCH, ako hovoria svätí otcovia u Bellarmína.

A keď dnes "známy modernista" Oliver Oravec "argumentuje":

Oliver Oravec (1941- ) napísal:

vidíme, že ide o mnohých a nie o všetkých, takže neobstoja zmenené slová pri premenení... Ján 17:9: "Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji." Tu vidíme, že Pán Ježiš sa nemodlí za ľudí, ktorí ho odmietajú a ktorí chcú zotrvať v hriechu.

Katolíci, napr. TANQUEREY (1854-1932), P.S.S., o týchto námietkách heretikov vysvetľuje (a podobne aj inde):

TANQUEREY napísal:

Namietajú sa tiež slová Krista: "Za nich prosím, neprosím za svet"(Ján 17,9), ale neprávom, lebo z toho - že Pán na tomto mieste neprosí za svet - nevyplýva, že nikdy neprosil za svet, hlavne keďže potom dodal: "no neprosím len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa ... aby SVET uveril, že si ma ty poslal," z čoho dostávame, že prosil za svet, no nie nakoľko je zlý, ale aby prijal vieru, ktorá vedie ku spáse. Podobne sa oponuje týmito slovami Pána: "Táto je moja krv novej Zmluvy, ktorá sa vyleje za MNOHÝCH na odpustenie hriechov.", teda nie za všetkých. Odpovedám: slovo "MNOHÍ" niekedy označuje veľké množstvo a niekedy označuje VŠETKÝCH, ako dostávame z Listu Rimanom, kde Sv. Pavol pojednávajúc o dedičnom hriechu a vykúpení hovorí: "Ako skrze jedného hriešnika vo VŠETKÝCH ľuďoch zavrhnutie... ako skrze neposlušnosť jedného človeka hriešnymi sa stali MNOHÍ" z čoho dostávame, že "MNOHÍ" a "VŠETCI" sa berú v tom istom význame. Dôvod je, že v tomto prípade VŠETKÝCH je istotne MNOHO. Teda zmysel tohto slova treba určovať z kontextu alebo paralelných miest; a veru na mnohých iných miestach sa hovorí, že Kristus za VŠETKÝCH vylial svoju krv, ako je v súlade s tézou.

Alebo iný príklad.

POHL (1742 - 1820), C.M. in tom I, pag. 279 napísal:

Námietka: ... Nie všetkých a každého človeka chcel Boh spasiť, ani za všetkých Kristus nezomrel. Preto vo sv. Písme sa o Kristovi nehovorí, že zomrel za všetkých, ale iba za mnohých... "Táto je moja krv, ktorá sa vyleje za mnohých". Istotne iba za tých Kristus zomrel, za ktorých pri svojom umučení prosil. Avšak iba za predestinovaných Kristus prosil, keďže čítame Ján 17: "Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo tvoji sú". Odpovedám... Hoci na niektorých miestach Sväté písmo vraví, že Kristus zomrel za mnohých, na iných zas vraví, že za všetkých. A tam, kde vraví "za mnohých", skrze "množstvo" chápeme všetkých. Tak učí Augustín proti Juliánovi: "MNOHÍ a VŠETCI si neprotirečí, veď samotných všetkých nie je málo, ale mnohí sú." A Theophylactos v Matúšovi: "Za mnohých - povedal - vylievaná, to jest ZA VŠETKÝCH, lebo aj všetkých je mnoho." A iste keď niekde Kristus prosil za Apoštolov a vyvolených, inde však sa opisuje, že prosil za všetkých. Tak na tom istom mieste v Ján, kap. 17: "neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa ... aby SVET uveril, že ty si ma poslal". Lk, kap. 23. prosil za svojich mučiteľov, avšak zaiste mnohí z nich boli zavrhnutí. U Augustína kázeň 4 o Svätých vraví: "Kristus visiac na kríži za všetkých prosil, a všetkým prial milosť."

==================================================================


A ešte pár iných príkladov eminentných autorov. pozn.: skratka "CE"=Catholic encyclopedia (1907)

____________________________

SALMERON, Alfonso (1515-1585), S.J., exegete, theologian, "After preaching the Lent at Bologna, he went with Lainez to the Council of Trent (May 18, 1546) as theologian to Paul III. [...] The two Jesuits at once won the hearts and respect of all; their discourses had to be printed and distributed to the bishops. [...] after a few months was summoned by Ignatius to go back to the Council of Trent as theologian to Julius III. It was during the discussions preliminary to these sessions that Lainez and Salmeron, as papal theologians, gave their vota first. [...] The Council of Trent was again resumed (May, 1562) and a third pontiff, Pius IV, chose Salmeron and Lainez for papal theologians. [...] his preaching was fervent, learned, and fruitful. His writings during this long period were voluminous; Bellarmine spent five months in Naples reviewing them." (CE)

Salmeron in Proleg. XI napísal:

MNOHÍ sa niekedy klade za VŠETCI, podľa onoho: "syn človeka prišiel dať svoj život ako výkupné za MNOHÝCH" a znova: "Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vyleje za MNOHÝCH na odpustenie hriechov", kde Theofylaktos: "Za mnohých povedal vyliata, to jest ZA VŠETKÝCH. Aj všetkých je totiž mnoho." A Rim 5: "hriechom jedného mnohí zomreli, atď.", avšak je jasné, že smrť hriechu prešla na všetkých. A Augustín proti Juliánovi to isté poznamenáva, čo Theofylaktos.

Salmeron in Proleg. XIV napísal:

Mnohými sa niekedy nazývajú všetci, ako Matúš 20: "ako syn človeka neprišiel byť obsluhovaný, ale slúžiť, a dať svoj život ako výkupné za mnohých", to jest za všetkých. Toto isté Augustín proti Juliánovi... A Euthymios k Matúš 26 k tomu "ktorá sa vylieva za mnohých" (vraví): "Mnohými tu nazval všetkých, lebo všetkých je mnoho".

_______________


TOLETANUS, Francisco (1532-1596), S.J., cardinal, "preacher to the pope and cardinals for twenty-four years [...] Gregory XIII considered him one of the most learned men of his age" (CE)

Tolet. in Rom 5 napísal:

Augustín v týchto a oných sentenciách Matúš 20 "syn človeka prišiel dať svoj život ako výkupné za MNOHÝCH" a Matúš 26 "ktorá sa vyleje za MNOHÝCH na odpustenie hriechov" slová "mnohí" od "všetci" nerozlišuje, ale tvrdí, že "mnohí" je položené pre "všetci".

jeho komentár (z ktorého tu citujem) dostal aj pápežské privilégium Sixta V.

_______________


PANIGAROLA, Francesco (1548-1594), O.F.M, bishop. "At the age of twenty-three he was sent to Rome, where his sermons attracted much attention. Pius V had him sent to Paris where for two years he studied the Fathers and the Councils, Greek and Hebrew. Returning to Italy he preached during thirteen years in the principal towns. He converted many Calvinists" (CE).

Panigarola in Lettioni cap. 9 napísal:

Keď Kristus povedal, že "mnoho je povolaných, málo vyvolených". Ak je správne ono slovo "mnohí" tak sa zdá, že niektorí sú povolaní, iní nie. Lenže kto je zbehlý vo sv. Písme, vidí, že tu "mnohí" znamená "všetci", týmto spôsobom sa vraví v Genezis XVII,4: budeš otcom mnohých národov, t.j. všetkých. U Jonáša IIII,2: Boh mnohého milosrdenstva, t.j. všetkého. Jób XXXVI,31: dáva potravu mnohým smrteľným, t.j. všetkým. Žalm XXXIX (al.XXXX),6: mnoho si urobil, Pane, t.j. všetko. Izaiáš LIII,12: sníma hriechy mnohých, t.j. všetkých, u sv. Matúša XX,28: svoj život ako výkupné za mnohých, t.j. všetkých. U sv. Marka XIV,24: ktorá sa vyleje za mnohých, t.j. za všetkých. U sv. Lukáša: odpúšťajú sa ti mnohé hriechy, t.j. všetky. U Rim XII,5: Mnohí sme jedno telo, t.j. všetci. U Hebr IX,28: aby sňal hriechy mnohých, t.j. všetkých. atď.

_______________


SUÁREZ, Francisco (1548–1617), S.J., "a pious and eminent theologian, as Paul V called him" (CE).

Suarez in Disp. 50 [quaest. 56, art. 2], sect. 3, num. 7 napísal:

MULTI sa v Biblii často berie za VŠETCI, ako Rim 5: "deliktom jedného MULTI zomreli". Matúš 26: "ktorá sa vyleje za vás a za MULTIs"

_______________


VASQUEZ, Gabriel (c.1550-1604), S.J. "Benedict XIV called him the luminary of theology." (CE)

Vasqez in disput. CXCIX, cap. I napísal:

Z patristiky: Theofylaktos, a Euthymios, to tiež výslovne tradujú. Lebo Theofylaktos v onom 1Kor 11 "[toto je moje telo], ktoré sa láme za vás" vravel: "... za všetkých rovnako... " a v onom Lukáš 22 "[toto je moja krv], ktorá sa vyleje za vás" vraví, že je to to isté, čo za ľudský rod. Tým istým spôsobom Euthymios vysvetľoval ono Matúš 26 "ktorá sa vyleje za mnohých" že je to isté, čo za všetkých ľudí.

_______________


LAPIDE, Cornelius (1567-1637), S.J. "Goetzius (Leipzig, 1699) wrote an academical dissertation, "Exercitatio theologica de Cornelii a Lapide Commentariis in Sacram Scripturam", in which he praises the Jesuit author as the most important of Catholic Scriptural writers." (CE)

in Matth. 26:28 napísal:

ZA MNOHÝCH, to jest ZA VŠETKÝCH ĽUDÍ. Tých všetkých je totiž MNOHO"

---

Teológovia často v našej kontroverzii referujú aj na Augustína, najčastejšie na pasáž Proti Juliánovi, Op.imperf.lib.2, cap. 175 kde okrem obhajovania toho, že Kristus zomrel za všetkých (2Kor 5,14-15) sa vyjadruje aj ku kauze Rim 5 v ktorej sa hovorí, že "mnohí sa stali hriešnymi", ale zároveň aj "všetci". Augustín vraví:

citácia:

Neprotirečí si MNOHÍ a VŠETCI, veď samotných všetkých nie je málo, ale mnoho. ... "Ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli." (2Kor 5,14-15). Do týchto všetkých s hriechom prišla smrť, skrze toho, v ktorom všetci zhrešili, kde sú aj deti, lebo aj za nich Kristus zomrel, ktorý preto za všetkých zomrel, lebo všetci zomreli.

Rovnako učil aj v kapitole 134 a na mnohých iných miestach (Pelagionista Julián totiž neveril v dedičný hriech, t.j. že aj deti majú hriech). Už v týchto spisoch proti Juliánovi Augustín občas referoval aj na konsekračné slová "krv vylievaná za mnohých na odpustenie hriechov" [Mt 26,28] na svedectvo, že príčina Kristovej smrti bolo odpustenie hriechov. Takáto príčina Kristovej smrti za všetkých totiž - vysvetľoval Augustín - predpokladá, že všetci majú hriech (musí byť totiž čo k odpusteniu, keď zomrel kvôli odpusteniu hriechov - argumentuje).

Tak teológovia [napr. eminentný augustinián L. Berti (†1766)] používali aj referenciu na Augustína, kde v takýchto intenciách citoval konsekračné slová. Spomedzi viacerých príkladov, ktoré bývali takto spomínané, je asi najzaujímavejší De Nupt., lib.2, cap. 33., kde Augustín objasňuje konsekračné slová pomocou paralelného verša Biblie hovoriaceho "za všetkých":

Augustín napísal:

Táto dišputa potrebuje súd k jej vyriešeniu. Nech Kristus je Sudca a nech nám povie, čo je predmetom, ktorý profituje z jeho smrti: “Toto je moja krv,” vraví, “ktorá bude vyliata za mnohých na odpustenie hriechov.” (Matt. xxvi. 28.) Nech Apoštol tiež je poradcom v súde, nakoľko aj v Apoštolovi sám Kristus hovorí. Hovoriac o Bohu Otcovi tvrdí: "Ktorý neušetril svojho vlastného Syna, ale obetoval ho za nás všetkých!” (Rom. viii. 32) ... A musí v nich byť čo zmyť, keď sám svedčí, že jeho krv je vyliata "na odpustenie hriechov" (Mt 26,28).

Že Augustín to naozaj učil "za všetkých" vidíme aj z jeho 92. traktátu k Jánovmu evanjeliu, kde píše:

citácia:

Kristova krv je totiž tak vyliata na odpustenie hriechov všetkých, aby im samotné hriechy mohla aj zmazať.

---

spomínaný sektár Ολivεr Orαvεc (na prelome 20. a 21. storočia) však poračuje vo svojich "argumentoch" takto:

Oliver Oravec:

Že sv.Písmo rozlišuje tieto dva slová je na to veľa príkladov. Matúš 20:28: 28"Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých." Aj tu vidíme, že ide o mnohých a nie o všetkých

Lenže sv. Pavol o tom istom hovorí: "vydal seba ako výkupné za všetkých" 1Tim 2,6

A tak aj k onomu veršu hovoriacemu "výkupné za mnohých" (Mt 20,28) Theofylaktos vysvetľuje:

"..a dať svoj život ako výkupné ZA MNOHÝCH, to jest ZA VŠETKÝCH. Všetkých je totiž mnoho"

A Euthymios:

"...dať svoj život ako výkupné za mnohých"(Mt 20,28). Teraz však povedal "mnohí" za "všetci". Často totiž Písmo všetkých nazýva "mnohí". Za všetkých totiž vydal svoj život i všetkých vykúpil. (cf. 1Tim 2,4)

---

podobný známy príklad toho ako "mnohí" znamená "všetci" je Daniel 12,2 kde sa vraví, že MNOHÍ budú vzkriesení, a predsa v Jn 5,29 Kristus hovorí takmer odslova doslova tú istú vetu avšak miesto "mnohí" vraví "všetci".

Tak aj kardinál Bellarmín (16.storočie) - učiteľ Cirkvi - takto sumarizuje patristické svedectvá v kauze slova "mnohí" v tomto verši Daniela:

Bellarminus napísal:

Sv. Augustín v Božej obci, kap. 23 a Theodoretos v komentári k tomuto miestu nás upozorňujú, že toto "MNOHÍ" je tu položené za slovo "VŠETCI". Lebo naozaj mnohí vstanú, keďže všetci vstanú. Podobné je ono Rim 5: "skrze neposlušnosť jedného sa mnohí stali hriešnymi." Ktorí sú nazvaní "mnohí" sú tiež nazvaní "všetci," keď povedal: "v ňom všetci zhrešili". Podobné je tiež, čo máme v Genezis 17: "ustanovím ťa za otca mnohých národov", o ktorých národoch neskôr v kapitole 18 a 22 hovorí: "V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy Zeme". Naviac, čo Augustín tu poznamenal, sv. Ambróz k 1. Žalmu a sv. Hieronym k Izaiáš 26 hovoria, že toto miesto Daniela označuje to isté, čo "všetci", ktorých oveľa neskôr vyjadril Pán v Jn 5:29, keď povedal: "Všetci, ktorí sú v hroboch, počujú hlas Syna človeka. A vyjdú tí, čo dobre činili ku vzkrieseniu k životu a tí, čo zle činili, ku vzkrieseniu k súdu". Kde vidíme, že skrze samotného Pána je vyhlásené, že skrze "mnohí spiaci v hromade zeme" sú chápaní "všetci, ktorí sú v hroboch", t.j. všetci, čo zomreli.

Tak Augustín totiž riekol:

citácia:

Na inom mieste ten istý Daniel: A bude, vraví, čas úzkosti, aký nebol, odkedy povstal národ až po čas ten. ... A mnohí spiaci v hromade zemi sa zobudia, tí na večný život, i tí na hanbu a potupu večnú... (Dan XII). A k tejto vete je oná evanjeliová (Jn 5) tomuto miestu podobná, aspoň čo sa týka vstania mŕtvych tiel, lebo ktorí tam sa hovoria, že sú "v hroboch", samotné tu "spiaci v hromade zeme" alebo tak ako inými interpretované je "spiaci v prachu zeme". A tak ako tam "vyjdú", vraví sa; tak tu, "zobudia sa". Tak ako tam, "Ktorí dobro robili, na vzkriesenie k životu; Ktorí však zlo páchali, na vzkriesenie k súdu"; tak aj toto miesto, "tí na život večný, a tí na hanbu a potupu večnú." Nie je však odchýľka ani v tom, že kým tam stojí "všetci, ktorí sú v hroboch", tu nepovedal Prorok "VŠETCI", ale "MNOHÍ" spiaci v hromade zeme. Kladie totiž niekedy Písmo (slovo) MNOHÍ za (slovo) VŠETCI. Preto aj Abrahámovi je povedané, "Ustanovím ťa za otca mnohých národov"; čo predsa iné miesto, "V potomstve tvojom", vraví, "požehnám všetky národy" [Gen XVII, 5; XXII, 18]

A ThEDORETOS notoricky známou referenciou na Rim 5 osvetľuje tento Danielov výrok takto:

citácia:

Avšak MNOHÍ tu povedal za VŠETKÝCH. Ako aj blažený Pavol položil MNOHÍ za VŠETCI, keď riekol: "Ako hriechom jedného zomreli mnohí, mnoho viac milosť Božia a dar z milosti danej skrze jedného človeka Ježiša Krista sa rozhojnila v mnohých."(Rim 5,15)

Samozrejme, ten istý Theodoretos, ako ostatní otcovia, aj v našej kauze uznával, že Kristus zomrel za všetkých. Tak v komentári k Žalm 110,4: "Ty si kňaz na veky podľa rádu Melchizedechovho." zdôrazňuje:

citácia:

Avšak Melchizedech nie je kňaz Židov, ale pohanov. Tak aj Kristus Pán dal seba Bohu nie iba za Židov, ale ZA VŠETKÝCH ĽUDÍ. Kňazstvo však začalo v tú noc - po ktorej išiel na kríž - keď vzal chlieb a požehnal a lámal a dával svojim učeníkom a riekol: "Vezmite a jedzte. Toto je moje Telo." A berúc kalich vzdával vďaky a dával im hovoriac: "Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv novej zmluvy vylievaná za mnohých na odpustenie hriechov." [Mt 26,26-28]

__________________


tiež všeobecne o "mnohí" a "všetci" je veľmi zaujímavé napríklad aj nasledovné porovnanie 3 evanjelistov v paralelnom opise jednej a tej istej udalosti:

Marek 1,34 hovoriac o tom, ako Kristovi priniesli chorých ľudí a on "mnohých" uzdravil.

Matúš 8,16 opisuje presne tú istú udalosť, akurát miesto "mnohí" povedal "všetci"

a podobne Lukáš 4,40 miesto "mnohých" povedal "každého" - tiež v opise presne tej istej udalosti.

Patristické komentáre Markovej verzie:

ThEOFYLAKTOS napísal:

Uzdravil mnohých, to jest všetkých. Všetkých je totiž mnoho.

VIKTOROS napísal:

A evanjelista tu povedal, že uzdravil "mnohých". Týmto "mnohí" myslel "všetci" - podľa spôsobu hovorenia svätých písiem, tu často vysvetleného, podľa rečenia Pavla (Rim 5,19): ako skrze jedného človeka sa mnohí stali hriešnymi, tak skrze jedného budú mnohí ospravodlivení... Aj Lukáš tento zmysel vyjadril hovoriac: "kladúc ruky na KAŽDÉHO z nich ich uzdravoval ich" (Lukáš 4:40)

EUThYMIOS napísal:

Marek povedal, že uzdravil mnohých, avšak Matúš, že všetkých. Podobne aj o démonoch Marek povedal, že vyhnal mnoho démonov, avšak Matúš riekol, že vyhnal všetkých (zlých) duchov a všetkých očistil. Čo teda povieme? Že evanjelista tu povedal "mnohí" nie že by Pán nejakých z nich neočistil, alebo nejakých démonov ponechal, ale iba aby Marek zdôraznil, že tých očistených bolo mnoho a mnoho démonov vyhnatých.

A k tomuto sa Euthymios vracia aj v komentári k Mt 13,17

"Veru, hovorím vám: MNOHÍ proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli."

kde rečie:

EUThYMIOS napísal:

... mnohí, to jest všetci, ako sa tiež vraví, že "uzdravil mnohých" (Mk 1:34), hoci uzdravil všetkých ako to má iný Evanjelista (Mt 8,16). A tiež na tom istom mieste "vyhnal mnoho démonov" (Mk 1,34), ktorý zároveň ich vyhnal všetkých.