Concilium Ephesenum 431 AD Anathema
	Ελληνικά   | English   | Slovenky   |     OK
	Anathema 1: Kto nevyznáva, že Emanuel je naozaj Boh a že svätá Panna je preto Matkou Božou (porodila totiž podľa tela vtelené, z Boha pochádzajúce Slovo), nech je anathemovaný. Anathema 2: Kto nevyznáva, že z Boha Otca pochádzajúce Slovo bolo podľa osoby (kathe hypostasin, secundum subsistentiam) spojené s telom a že Kristus vedno s vlastným telom je jeden, totiž ten istý Boh a človek spolu, nech je anathemovaný. Anathema 3: Kto v jednom Kristovi po uskutočnenom spojení rozdeľuje subsistencie, a to tak, že ich robí jedným iba skrze nejaké vonkajšie spojenie podľa hodnosti alebo autority, alebo moci, a nie skôr skrze zlúčenie, ktoré vzniká prirodzeným zjednotením, nech je anathemovaný. Anathema 4: Kto pripisuje slová, ktoré sa nachádzajú v evanjeliových alebo apoštolských spisoch, alebo to, čo povedali svätí o Kristovi, alebo ktoré on sám o sebe povedal, dvom osobám čiže hypostázam a niektoré pripisuje človekovi, chápanému akoby vedľa Slova pochádzajúceho z Boha, iné zas akoby dôstojné Boha len Slovu pochádzajúcemu z Boha Otca, nech je anathemovaný. Anathema 5: Kto sa odváži povedať, že Kristus je človek, nosiaci v sebe Boha, a nevyznáva skôr, že on je naozaj jediný a prirodzený Syn Boží, pretože Slovo sa stalo telom, a takisto ako aj my máme účasť na krvi a mäse, nech je anathemovaný. Anathema 6: Kto tvrdí, že z Boha Otca pochádzajúce Slovo je Boh alebo Pán nad Kristom, a nevyznáva o Kristovi skôr, že je súčasne Boh a človek, pretože Slovo sa stalo telom podľa Píšem, nech je anathemovaný. Anathema 7: Kto tvrdí, že človek Ježiš Kristus dostal silu na účinkovanie od Boha Slova, a hodnosť a česť Jednorodeného patrí vlastne niekomu mimo neho jestvujúcemu, nech je anathemovaný. Anathema 8: Kto sa odváži tvrdiť, že prijatý človek sa musí s Bohom Slovom spoluuctievať, spoluoslavovať a spolunazývať Bohom, ako ktosi s niekým iným (veď stále pridávané slovo „spolu" núti tak myslieť) a neuctieva si skôr jednou poklonou Emanuela a neoslavuje ho jednou chválou, pretože Slovo sa stalo telom, nech je anathemovaný. Anathema 9: Kto tvrdí, že jeden Pán Ježiš Kristus je Svätým Duchom oslávený ako niekto, kto používa cudziu, od Ducha danú silu, a že od Ducha dostal moc pôsobiť proti nečistým duchom a schopnosť vykonávať medzi ľuďmi Božie znamenia, a kto skôr nevyznáva, že to bol jeho vlastný Duch, skrze ktorého vykonával aj Božie znamenia, nech je anathemovaný. Anathema 10: Kristus sa stal „Apoštolom a Veľkňazom nášho vyznania", hovorí Sväté písmo; obetoval aj seba samého Bohu a Otcovi ako obetu ľúbeznej vône. Kto teda hovorí, že naším Veľkňazom a Apoštolom nie je Slovo pochádzajúce z Boha, keď sa stalo telom a človekom ako my, ale niekto iný, popri ňom osve jestvujúci, zo ženy narodený človek; alebo kto tvrdí, že priniesol svoju obetu aj za seba samého a nie skôr len za nás (veď ani nepotreboval obetu, lebo nepoznal hriech), nech je anathemovaný. Anathema 11: Kto nevyznáva, že telo Pánovo je životodarné a že ono je vlastným telom Slova pochádzajúceho z Boha, ale tvrdí, že je to telo niekoho iného mimo neho, spojené síce s ním z hľadiska hodnosti, alebo akoby bolo len príbytkom Boha, a nie skôr, že je ono životodarné (ako hovoríme), pretože sa stalo vlastným telom Slova, ktoré je schopné všetko oživovať, nech je anathemovaný. Anathema 12: Kto nevyznáva, že Slovo Božie trpelo v tele a v tele bolo ukrižované a v tele okúsilo smrť a stalo sa prvorodeným z mŕtvych, pretože ono ako Boh je Život a Darca života, nech je anathemovaný.