|
patristica.net/381
Oecumenicum Concilium II 381 AD Concilium Constantinopolitanum I 150 patres |
||
Symbolum fidei[Symbol viery]Veríme v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. A (veríme) v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za [vlády] Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Písem. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. A (veríme) v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. A (veríme) v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. Vyznávame jeden krst na odpustenie hriechov a očakávame vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen. CANONESKánon 1:Svätí otcovia, ktorí sa zišli v Konštantinopoli rozhodli: Vyznanie viery svätých otcov zoskupených v Nicei v Bythínii, nech sa neodvoláva, ale zachováva bez zmeny. Nech je prekliata každá heréza, menovite: eunomiáni, anomejáni, ariáni, audoxiáni, semi-ariáni alebo pneumatochovia, sabeliáni, marcelliáni, fotiáni a apollinariáni. Kánon 2: Diecézni biskupi nie sú oprávnení rozširovať svoju právomoc na cirkvi, ktoré ležia za hranicami ich provincie, aby nevznikol zmätok v cirkvách. Biskup alexandrijský riadi v zmysle pravidiel len cirkvi egyptské, biskupi východní majú právomoc len na východe, zachovávajúc výsady cirkvi antiochijskej ako boli uznané nicejskými kánonmi. Taktiež biskupi ázijskej oblasti pôsobia len v Ázii, biskupi pontskí spravujú len záležitosti v pontskej oblasti, biskupi thráčskí vykonávajú len záležitosti Thracie. Biskupi nie sú oprávnení prekračovať hranice svojej eparchie za účelom vysvätenia alebo iného cirkevného úkonu, okrem prípadu, že by boli pozvaní. Zachovávanie tohto kánonu znamená, aby miestne záležitosti riešil tamojší snem, ako ustanovil snem nicejský. Božie cirkvi barbarských národov, mimo rímskeho impéria sa spravujú podľa platných zvyklostí otcov. Kánon 3: Konštantinopolskému biskupovi prislúcha čestné poradie po rímskom biskupovi, pretože Konštantinopol je nový Rím. Kánon 4: O Maximovi Kynikovi a nezákonnému činu, ktorého sa dopustil v Konštantinopoli: nie je biskupom a ani nikdy nebol, a ani tí, čo ním boli akokoľvek uvedení do duchovného stavu, všetko čo bolo vykonané jemu alebo ním prehlasujeme za neplatné. Kánon 5: O spise západných cirkví: je prijateľný aj pre tých v Antiochii, ktorí vyznávajú jediné božstvo Otca, Syna i Ducha Svätého. Kánon 6: Nakoľko mnohí v snahe vyvolať zmätok a zvrhnúť poriadok v Cirkvi si z nevraživosti a klebetivosti vymýšľajú rozličné obvinenie na pravoverných biskupov spravujúcich Cirkev, nemajú v úmysle nič iné len vrhnúť tieň na dobrú povesť kňazov a vyvolať zmätok u pokojných ľudí, rozhodol svätý snem biskupov, ktorí sa zišli na spoločnom zhromaždení v Konštantinopoli, že sa nemajú prijímať žiadni žalobcovia bez prešetrenia a nemá byť dovolené, aby ktokoľvek vznášal obvinenia proti cirkevným správcom. Nemá to však byť zabránené všetkým. Ak proti biskupovi niekto vznesie nejakú svoju osobnú (teda súkromnú) žalobu, napr. žalobu, že sa zmocnil nejakého majetku alebo pre inú krivdu, ktorú mu biskup spôsobil, nesmie sa brať ohľad na charakter ani vierovyznanie žalobcu. Nech sa po oboch stránkach postupuje takto, aby biskup mal čisté svedomie a zároveň osoba, ktorá sa prihlásila ako poškodená, prišla k spravodlivosti bez ohľadu na to akého je náboženského vyznania. Ak bude biskup obvinený z cirkevných priestupkov, nech sa berie ohľad na osobu žalobcu. Predovšetkým nesmie byť dovolené, aby heretici vznášali žaloby na pravoverných biskupov vo veciach cirkevných. Heretikmi nazývame jednak osoby, ktoré boli Cirkvou prehlásené za cudzie, jednak tých, ktorých sme dali do kliatby, a tiež osoby, ktoré sa síce tvária akoby správne vyznávali našu vieru, avšak odtrhli sa a zvolávajú zhromaždenia proti našim riadne ustanoveným biskupom. Taktiež aj príslušníkov cirkvi, ktorí boli pre svoje činy odsúdení a vylúčení z kléru alebo z radov veriacich laikov. Takým nech nie je dovolené vznášať žalobu na biskupa, pokiaľ sa sami neočistia z obvinení, ktoré na nich boli vznesené. Tiež od tých, na ktorých bolo vopred podané udanie, sa nesmie prijať udanie proti biskupovi alebo inému duchovnému, pokiaľ zjavne nepreukáže svoju nevinu zo vzneseného obvinenia. Ohľadom obvinení vznesených na biskupa v cirkevných veciach od osôb, ktoré nie sú ani heretici, ani neboli vylúčení z Cirkevného spoločenstva, ani neboli odsúdené alebo neboli vopred obvinené z vlastných priestupkov, svätý snem prikazuje, aby boli predložené všetkých miestnym biskupom a aby pred nimi bolo zdôvodnené udanie na biskupa, ktorý sa má zodpovedať. Ak biskupi spojených provincií nemôžu proti očakávaniu obnoviť poriadok vo veci obvinení vznesených na niektorého biskupa, nech žalobcovia predložia svoju sťažnosť veľkému snemu biskupov veľkej oblasti, ktorý bude za týmto účelom zvolaný. Žalobcovia musia svoje obvinenie predložiť najprv písomne a bude im udelený rovnaký trest s obvineným, ak vyjde najavo, že obvinenie biskupa je nepravdivé. Kto však následne vynesený rozsudok neuzná a osmelí sa žiadať vypočutie u kráľa, alebo predloží svoju záležitosť svetským sudcom alebo sa obráti na všeobecný snem, urážajúc tým česť biskupov svojej oblasti, toho žaloba nech nie je prijatá, lebo sa to prieči cirkevnému poriadku a porušuje pravidlá. Kánon 7: Tí, ktorí sa obrátia na pravú vieru a pripočítajú sa k zachraňovaným z herézy, podľa predpisov a zvyklostí: Ariánov, Macedoniánov, Sabbatiánov, Novatiánov a tých, ktorí sa nazývajú Kathari (čistí) a Aristae (lepší), tiež kvatrodecimiánov alebo Tethraditov a Apollinaritov, prijmeme, ak sami potvrdia a prekľajú každú herézu, ktorá sa odchyľuje od učenia svätej božej katolíckej a apoštolskej Cirkvi, zapečaťujúc, t.j. pomazajúc svätou myrhou, na čele, očiach, nozdrách, ústach a ušiach a hovoríme slová: "Pečať daru Ducha svätého". Eunomiánov však prijímame jedným ponorením do krstnej vody. Montanistov, ktorí sa tu nazývajú Frygiáni a Sabelliánov, ktorí sa pridŕžajú učenia o synootcovstve a dopúšťajú sa aj iných zavrhnutých odchýlok, a všetkých ostatných heretikov, pretože tu je mnoho takých, nielen tých, čo pochádzajú z Galatských krajov, a všetkých, ktorí nich túžia, aby boli zjednotení s pravovernými, prijímame ako pohanov: v prví deň z nich učiníme kresťanov, v druhý deň katechumenov, potom v tretí deň ich zaklíname trojnásobným dýchnutím do tváre a uší a tak ich zaraďujeme medzi katechumenov a prikazujeme im, aby sa nachádzali v chráme a počúvali Písmo. A potom ich krstíme. apologia.sk |